Pestovanie chryzantém v skleníku
Pestovanie kvetov v skleníku
Chryzantémy sa v skleníku dajú pestovať na rez, do črepníkov aj ako jesenné záhradné rastliny, no každý typ potrebuje trochu iný postup. O výsledku nerozhoduje iba zálievka: dôležitý je rastový tvar, opora stoniek, dĺžka neprerušovanej noci pri citlivých kultivaroch a vhodná teplota. Pri plánovaní kvitnutia pomôže poznať reakčnú dobu konkrétnej odrody a rozdeliť porast podľa jej svetelných potrieb.
Výber chryzantém podľa spôsobu pestovania
Najprv si určite, či chcete pestovať chryzantémy na rez, kompaktné črepníkové rastliny alebo záhradné chryzantémy, ktoré kvitnú prirodzene na jeseň. Kultivary na rez môžu vytvárať jeden veľký kvet na stonke alebo viac menších kvetov; od toho závisí, či sa odstraňujú bočné kvetné puky. Črepníkové typy sa zvyčajne tvarujú na rozkonárenú rastlinu a nepotrebujú rovnakú oporu ako vysoká odroda na rez. Záhradné kultivary sa môžu líšiť reakciou na dĺžku dňa aj termínom kvitnutia. Na etikete alebo u dodávateľa sadby si preto overte rastový habitus, reakčnú dobu a odporúčané použitie. Rovnomerne vyvinutá sadba uľahčí plánovanie porastu. Pri nákupe si jednotlivé odrody označte a ich údaje si uchovajte až do kvitnutia. Ak chcete časť kvetov rezať a časť rastlín ponechať v črepníkoch, pripravte pre tieto skupiny samostatný plán tvarovania. Vyhnete sa tomu, že rovnaký zásah použijete na rastliny s odlišným zamýšľaným výsledkom.
Priestor rozvrhnite podľa konečnej veľkosti rastlín, nie podľa počtu mladých sadeničiek. V pláne nechajte miesto na záhony alebo nádoby, chodník, viazanie stoniek a pohodlný prístup k vetracím otvorom; pri vysokých typoch si overte aj svetlú výšku nad záhonom. Na porovnanie ponúkaných veľkostí poslúži skleník Bloomcabin Prestige, pri ktorom sa uvádzajú plochy od 3,77 do 28,08 m². Do náčrtu zakreslite nielen rastliny, ale aj miesto, z ktorého budete siahať k stonkám uprostred porastu. Skúste si predstaviť prácu v čase, keď už budú výhonky upevnené v sieti a nádoby nebude možné jednoducho odsunúť. Až po vyhradení týchto priestorov odhadnite počet črepníkov či rastlín. Takéto rozvrhnutie vám umožní porovnávať veľkosti podľa plánovaného pestovania, nie iba podľa celkovej výmery.
Vplyv dĺžky noci na kvitnutie
Pri mnohých komerčných kultivaroch tvorbu kvetných púčikov ovplyvňuje fotoperióda. Chryzantémy tohto typu reagujú na krátky deň a najmä na dostatočne dlhú, neprerušenú noc; počas dlhšieho dňa spravidla pokračujú vo vegetatívnom raste. Kritická dĺžka noci sa líši podľa kultivaru a vývojového štádia, takže samotný dátum v kalendári nestačí. Aj slabé svetlo počas plánovaného zatemnenia môže citlivý porast udržiavať vo vegetatívnej fáze alebo posunúť kvitnutie. Pri práci so zatemňovacou clonou preto sledujte netesnosti pri okrajoch aj osvetlenie v okolí skleníka.
V údajoch o kultivare sa môžete stretnúť napríklad s osemtýždňovou reakčnou dobou. Ide o približný čas od začiatku predpísaného režimu krátkeho dňa po kvitnutie, nie o záruku, že všetky rastliny vykvitnú v rovnaký deň. Teplota, vyspelosť rastliny a dodržiavanie dlhých nocí môžu výsledok ovplyvniť. Ak pestujete viac odrôd, zapisujte si ich údaje osobitne; reakčný čas jednej nemožno automaticky preniesť na inú. Tento údaj pomáha rozhodnúť, či má zmysel riadiť svetlo, alebo vám vyhovuje prirodzený sezónny termín kvitnutia.
Kedy chryzantémy zatemňovať a kedy prisvetľovať
Zatemnenie sa používa na vyvolanie krátkeho dňa u kultivarov, ktoré naň reagujú, kým predlžovanie dňa alebo krátke nočné prisvetlenie môže v skoršej fáze pomáhať udržať vegetatívny rast. Presný postup sa má riadiť pokynmi pre odrodu: dôležitý je začiatok režimu, jeho trvanie aj to, či noc zostane súvislá. Rozlišujte pritom osvetlenie na prácu, osvetlenie na úpravu dĺžky dňa a prisvetľovanie, ktoré dopĺňa denné svetlo pre rast. Nejde automaticky o zameniteľné postupy. Ak vám vyhovuje prirodzené jesenné kvitnutie vybraného kultivaru, zatemňovanie nemusí byť súčasťou pestovania. Pri požiadavke na konkrétny termín si však ešte pred výsadbou ujasnite, kto bude clonu obsluhovať a ako sa bude dodržiavať predpísaný režim. Zohľadnite aj dni, keď sa pri rastlinách bežne nezdržiavate. Plán nemá stáť iba na tom, že clonu zatiahnete vždy, keď si na ňu večer spomeniete.
Svetelný režim sa plánuje náročnejšie, ak majú v jednom priestore rásť rastliny, ktoré potrebujú dlhý deň, aj tie, ktoré už majú kvitnúť. Vtedy treba premyslieť oddelenie skupín a svetelný režim pre každú z nich; samotná rozloha skleníka nezaručuje samostatné zóny. Pri porovnávaní veľkostí je priestranný skleník Bloomcabin Orangerie uvádzaný v rozsahu od 47 do 70 m². Do plánu si vyznačte, ktorá časť porastu má byť zatemnená a kadiaľ budete pristupovať k ostatným rastlinám. Zvážte aj bežné večerné práce: prístup k náradiu alebo zálievke by nemal vyžadovať opakované otváranie zatemnenej časti. Pred výberom si overte, ako možno priestor usporiadať a či konkrétne riešenie umožňuje zamýšľanú prácu s clonou. Väčšiu plochu posudzujte podľa toho, ako ju využijete, nie ako náhradu za premyslené oddelenie porastu.
Plánovanie výsadby a termínu kvitnutia
Ak chcete kvety v určitom období, plánujte smerom dozadu. Najprv si zistite reakčnú dobu kultivaru a odpočítajte ju od želaného termínu kvitnutia. Tento výpočet však pokrýva iba obdobie po začatí krátkeho dňa; rastlina musí mať predtým dostatok času na zakorenenie a vegetatívny rast. Nezačínajte preto zatemňovať len preto, že sa blíži želaný dátum. Slabý alebo nedostatočne vyvinutý porast nemusí reagovať rovnako ako rastliny, pre ktoré je údaj o reakčnej dobe určený. Pri plánovaní si nechajte rezervu na rozdiely medzi rastlinami a na výkyvy podmienok.
Pri opakovaných výsadbách zapisujte dátum výsadby, začiatok zatemňovania, teplotu a prvé otvorené kvety. Záznam ukáže, či sa odhadovaný čas zhodoval so skutočnosťou a čo upraviť pri ďalšej skupine rastlín. Každú výsadbu označte názvom kultivaru a dátumom, aby sa údaje pri presúvaní nádob nepomiešali. Do spoločného kalendára si zaznačte aj obdobia, keď budú v skleníku súčasne mladé rastliny a porast pred kvitnutím. Práve pre tieto obdobia si pripravte rozmiestnenie podľa konečnej veľkosti rastlín, nie podľa priestoru, ktorý zaberajú krátko po výsadbe. Na porovnanie plôch si môžete pozrieť aj klasické hliníkové skleníky, pri ktorých sa uvádza rozsah od 3,77 do 28,08 m². Pri každom pôdoryse osobitne vyhraďte miesto na chodníky, pracovný priestor a mladé rastliny. Kalendár pestovania tak prepojíte s tým, čo sa do skleníka v danom období skutočne zmestí.
Teplota a vetranie počas rastu a kvitnutia
Chryzantémy potrebujú podmienky primerané kultivaru aj fáze pestovania. Pri mnohých rezaných typoch sa ako orientačné hodnoty uvádzajú nočné teploty približne 16–18 °C a denné okolo 18–21 °C. Nie je to univerzálny režim pre každú odrodu: cieľ sa môže meniť počas zakoreňovania, vegetatívneho rastu a kvitnutia. Príliš vysoká alebo nízka teplota môže zmeniť tempo vývoja, a tým aj očakávaný termín. Pokyny dodávateľa konkrétnej sadby majú prednosť pred všeobecným príkladom. Ak pestujete viac kultivarov, poznačte si ich teplotné odporúčania samostatne.
V skleníku sa teplota počas slnečného dňa môže rýchlo meniť, preto sledujte hodnoty vo výške porastu, nie iba pri dverách. Pravidelné vetranie pomáha odvádzať prebytočné teplo a vlhký vzduch; zároveň skontrolujte, či otváraniu okien nebráni zatemňovacia clona alebo husté rozmiestnenie rastlín. Pri porovnávaní veľkostí má hliníkový nástenný skleník uvádzanú plochu od 3,69 do 14,34 m². Pri konkrétnom vyhotovení si prezrite polohu vetracích otvorov a prístup k ich ovládaniu. Do náčrtu pridajte aj oporné siete a konečnú výšku porastu, aby ste neposudzovali iba prázdny vnútorný priestor. Pri skúšaní svetelného režimu sledujte teplotu aj so zatiahnutou clonou a výsledok si zaznamenajte. Získate tak prehľad o podmienkach, v ktorých rastliny skutočne pestujete, namiesto toho, aby ste vychádzali len z merania počas otvoreného a nezatemneného skleníka.
Opora a tvarovanie výhonkov
Vysoké chryzantémy na rez sa môžu pod váhou kvetov ohýbať alebo vyvracať. Opornú sieť preto naplánujte skôr, než stonky narastú; výhonky veďte cez jej oká bez násilného ohýbania. Kolíky môžu pomôcť pri menšom počte rastlín, no pri väčšom poraste je dôležitý aj voľný priechod medzi záhonmi. Pri jednokvetých veľkokvetých kultivaroch sa často ponecháva hlavný kvet a odstraňujú sa bočné kvetné puky; pri viackvetých typoch sa zachováva viac kvetov na stonke. Postup si overte podľa zamýšľaného tvaru a pokynov pre kultivar. Pred zásahom rozlíšte, či chcete podporiť rozkonárenie rastliny zaštipnutím rastového vrcholu, alebo upraviť počet kvetov odstránením vybraných pukov. Tieto práce nemajú rovnaký cieľ. Pri viacerých odrodách si plánovaný spôsob tvarovania poznačte k ich označeniu, aby ste pri bežnej starostlivosti neodstránili puky, ktoré chcete ponechať.
Tvarovanie črepníkových rastlín je odlišné: včasné zaštipnutie rastového vrcholu môže podporiť rozvetvenie, ale vhodný termín závisí od odrody a jej reakcie na krátky deň. Keď sa už tvoria kvetné puky, neskorý zásah môže zmeniť plánovaný vzhľad alebo kvitnutie. Pri vysokých kultivaroch na rez počítajte s priestorom nad záhonom aj na manipuláciu so sieťou. Ako príklad veľkostnej ponuky možno porovnať hliníkový skleník z limitovanej edície, ktorý sa uvádza v rozsahu od 3,77 do 28,08 m². Pri výbere sa zamerajte na výšku v mieste plánovaného záhona, nie iba na najvyšší bod skleníka. V náčrte si overte, či sa dostanete k opore po celej dĺžke porastu a či zostane dostupná aj po rozkonárení rastlín. Upevnenie opory riešte osobitne; z názvu modelu ani jeho plochy nemožno vyvodiť, akým spôsobom sa k nemu dá sieť prichytiť.
Zálievka a výživa chryzantém
Substrát udržiavajte rovnomerne vlhký, nie trvalo premočený. Korene potrebujú aj vzduch, preto musia mať nádoby odtok a záhon nesmie zadržiavať prebytočnú vodu. Črepníky môžu v teplom a slnečnom počasí vysychať rýchlejšie než pôda v záhone, preto kontrolujte vlhkosť priamo pri koreňoch. Zalievajte tak, aby voda nezostávala dlhodobo na listoch a v hustých častiach porastu. Náhle presušenie a následné preliatie sťažuje udržiavanie vyrovnaného rastu. Potrebu zálievky prispôsobte počasiu, veľkosti rastlín, nádobe aj priepustnosti substrátu namiesto pevného kalendára.
Výživu prispôsobte použitému substrátu a návodu na hnojive; rovnaká dávka nie je vhodná pre každú pôdu a každý spôsob pestovania. Nadbytok živín, najmä dusíka, môže podporovať bujný rast na úkor pevných stoniek a načasovania kvitnutia. Sledujte celkový stav rastlín a zmeny si zapisujte, aby ste vedeli odlíšiť výživový problém od nesprávnej zálievky. K záznamu pridajte použitý prípravok a dátum hnojenia, nie iba neurčitú poznámku, že rastliny dostali výživu. Pri plánovaní obsluhy väčšieho porastu môžete porovnať aj skleník T-Modell – oranžériu, pri ktorom sa uvádza plocha od 16,52 do 30 m². Do rozmiestnenia zahrňte prístup ku každej skupine nádob, aby ste nemuseli zalievať iba podľa stavu rastlín pri chodníku. Rozloha pomáha plánovať pracovné trasy; množstvo vody a hnojiva však určujte podľa rastlín, substrátu a použitého prípravku.
Črepníky a záhony potrebujú iné usporiadanie
Pestovanie v nádobách uľahčuje presúvanie rastlín a oddelenie rôznych kultivarov, ak potrebujú odlišný svetelný režim. Črepníky však musia mať odtokové otvory a byť rozmiestnené tak, aby sa listy susedných rastlín dlhodobo netlačili na seba. Záhon zasa vyžaduje priepustnú, dobre pripravenú pôdu a prístup k rastlinám z chodníka. Pri oboch spôsoboch sa vyhnite príliš hustej výsadbe: obmedzuje prúdenie vzduchu a sťažuje zálievku, kontrolu škodcov aj prácu s oporou. Rozhodnite sa podľa pestovaného typu, dostupného času a toho, či chcete rastliny po odkvitnutí premiestňovať.
Do pôdorysu zahrňte priestor na manipuláciu s črepníkmi, zálievku a pravidelnú kontrolu spodnej strany listov. Ak v tom istom skleníku pestujete rastliny v rôznych fázach, určite každej skupine miesto a zachovajte k nej prístup aj po rozrastení susedného porastu. Ponúkaná plocha pyramídového skleníka Bloomcabin Oasis je od 5,53 do 18,9 m². Pri porovnávaní si do konkrétneho pôdorysu zakreslite rozmery nádob aj priestor, ktorý majú rastliny zaberať v čase kvitnutia. Pri záhone si vyznačte, odkiaľ budete dosahovať k jednotlivým radom; pri črepníkoch zase cestu, ktorou ich chcete vynášať. Posúďte aj rozdiel medzi pevným usporiadaním s opornou sieťou a nádobami, ktoré plánujete presúvať. Takto zistíte, ktoré časti majú zostať voľné počas celého pestovania a ktoré môžete využívať podľa aktuálnej fázy porastu.
Vlhkosť, choroby a škodcovia porastu
Hustý porast a dlho vlhké listy vytvárajú priaznivé podmienky pre niektoré choroby, napríklad sivú pleseň. Rastliny preto neumiestňujte príliš natesno a po zálievke sledujte, či listy stihnú oschnúť. Vlhkosť a kondenzáciu riešte pravidelným vetraním, nie iba obmedzením prívodu vody ku koreňom. Pri každej kontrole si všímajte škvrny, mäknúce časti, povlak aj drobných škodcov, ako sú vošky či strapky. Napadnuté rastliny oddeľte od zdravých a príčinu určte skôr, než sa problém rozšíri na celý porast. Pri použití prípravkov sa riaďte ich etiketou a pokynmi pre danú plodinu.
Medzi výsadbami odstráňte zvyšky rastlín, očistite nádoby a pracovné pomôcky a nepoužívajte podozrivú sadbu na ďalší cyklus. Čisté pracovné miesto si vyhraďte tak, aby sa odrezané alebo napadnuté časti nemiešali so zdravými rastlinami. Pri porovnávaní priestoru so skladovacou časťou je hliníkový skleník Limited Edition so zabudovaným skladom uvádzaný v rozsahu od 5,52 do 28,08 m². Overte si konkrétne vnútorné usporiadanie a rozlíšte plochu na pestovanie od miesta určeného na uloženie pomôcok. V pracovnom pláne určite, kam odložíte vyčistené nádoby a kadiaľ budete vynášať rastlinný odpad. Skladovaciu časť pritom automaticky nepovažujte za priestor vhodný na oddelené pestovanie napadnutých rastlín. Pri kontrole porastu si zapisujte, kde sa problém objavil a ktorých odrôd sa týkal, aby ste pri ďalšej prehliadke vedeli sledovať jeho vývoj.
Zber kvetov a príprava na ďalší cyklus
Pri rezaných chryzantémach zberajte kvety v štádiu odporúčanom pre konkrétny kultivar a zamýšľané použitie. Jednotlivé typy sa líšia tým, koľko kvetov má byť otvorených na jednej stonke, preto nesledujte iba kalendárny termín. Použite čistý ostrý nástroj a stonky po zbere preneste do čistej nádoby; pri práci nepoškoďte zostávajúce výhonky ani rastliny určené na ďalšie kvitnutie. Črepníkové rastliny po odkvitnutí posúďte samostatne podľa kultivaru a ich stavu. Odstránenie odkvitnutých častí udrží porast upravený, no samo osebe nezaručuje opätovné kvitnutie v želanom termíne.
Po každej skupine dopestovaných rastlín porovnajte plánovaný a skutočný termín kvitnutia. Poznačte si, ktoré odrody potrebovali pevnejšiu oporu, kde bol porast príliš hustý a či sa počas zatemňovania vyskytlo prerušenie režimu. Oddeľte pritom vlastné pozorovanie od odhadu príčiny: neskoršie kvitnutie je výsledok, nie samo osebe dôkaz chyby v osvetlení. Pri ďalšej výsadbe sa k záznamom vráťte spolu s údajmi o teplote a stave sadby. Zmyslom nie je vytvoriť jedno pravidlo pre všetky chryzantémy, ale upraviť postup pre konkrétny kultivar vo vašom skleníku. Ak chcete rastliny ponechať do ďalšej sezóny, overte si ich odolnosť a požiadavky na prezimovanie; uzavretý skleník automaticky neznamená bezmrazové prostredie. Rozhodnutie o ponechaní rastlín si zaznačte ešte pred uvoľnením miesta, aby sa plán ďalšej výsadby neprekrýval s priestorom potrebným na ich prezimovanie.
Časté otázky
Musia sa všetky chryzantémy v skleníku zatemňovať?
Nie. Zatemňovanie sa využíva najmä pri kultivaroch citlivých na dĺžku dňa, keď treba načasovať kvitnutie. Ak pestujete záhradný typ, ktorý má kvitnúť prirodzene na jeseň, alebo vám vyhovuje jeho sezónny termín, umelé riadenie svetla nemusí byť potrebné.
Čo znamená osemtýždňová reakčná doba?
Je to približný čas od začiatku predpísaného režimu krátkeho dňa po kvitnutie daného kultivaru. Platí za vhodných podmienok, preto ho nemožno chápať ako záruku presného dátumu. Teplota, vyspelosť rastliny a prerušenie noci môžu termín zmeniť.
Akú oporu potrebujú chryzantémy pestované na rez?
Vysoké kultivary na rez sa môžu vyvracať, preto im pomáha oporná sieť alebo vhodne umiestnené kolíky. Sieť treba naplánovať ešte predtým, než stonky narastú. Kompaktné črepníkové typy zvyčajne potrebujú iný spôsob tvarovania a opory.
Aká teplota je vhodná na pestovanie chryzantém?
Pre mnohé rezané kultivary sa ako orientačné hodnoty uvádza približne 16–18 °C v noci a 18–21 °C cez deň. Nejde o univerzálny režim: vhodné podmienky sa menia podľa kultivaru a fázy rastu. Prednosť má odporúčanie dodávateľa sadby.
Prečo chryzantémy kvitnú neskôr, než sa plánovalo?
Príčinou môže byť iná reakčná doba kultivaru, prerušená noc počas zatemnenia, nevhodná teplota alebo začatie krátkeho dňa skôr či neskôr, než rastliny dosiahli potrebné štádium. Skontrolujte pestovateľský záznam a porovnajte ho s pokynmi pre konkrétnu odrodu.
Pri pestovaní chryzantém v skleníku sa najviac oplatí zosúladiť tri veci: typ kultivaru, jeho reakciu na dĺžku noci a spôsob vedenia výhonkov. Záznamy o termíne zatemnenia, teplote a kvitnutí vám pri ďalšej výsadbe ukážu, čo upraviť. Ak poznáte potreby konkrétnej odrody a necháte rastlinám priestor na rast, oporu aj vetranie, termín kvitnutia sa plánuje podstatne ľahšie.
